Laureáti

Víťazné dielo v kategórii Rodinné domy - Dom V

Bratislava
Rok realizácie: 2019
Architekti: Martin Skoček, Lucia Miklová
Krajinný architekt: Michal Marcinov
Foto: Matej Hakár
Dom svojou líniovou hmotou a priečelím nadväzuje na tradičnú vidiecku zástavbu okrajovej časti Bratislavy. Postavený je na mieste pôvodného rozobraného domu, z pôvodného priznaného režného muriva, ktoré tvorí aj jeho hlavnú interiérovú charakteristiku. Samotné členenie domu je inšpirované trojdielnym slovenským domom kde centrálnym priestorom sa stáva „pitvor” orientovaný do záhrady, ktorá je jeho neoddeliteľnou súčasťou. Výrazným konštrukčným prvkom je aj tvarovanie krovu, ktoré umožňuje prístup východného svetla pomocou svetlíkov tak, aby nenarúšal pohľadovú kontinuálnu plochu strechy zo záhrady.
Hodnotenie poroty: Rodinný dom prehodnocuje princíp tradičného trojdielneho dedinského domu. Nádherná práca so svetlom dáva vyniknúť čistote formy dokonale prevedenej novej interpretácie tvaroslovia tradičného krovu a priestranného interiéru. Najviac upúta harmónia interiéru, kvalitného detailu a použitej materiality. Dom vrastá do záhrady, ktorej pamäť neodstraňuje. Naopak. Medzi domom a záhradou tu existuje vzácny intímny dialóg. „Najmä v prípade bytových a rodinných domov sme si uvedomovali prepojenosť stavieb na okolitú prírodu, záhradu alebo parkovú úpravu. Tiež nás zaujali tie stavby, ktoré sa zaoberali dôslednou materiálovou recykláciou, prípadne uhlíkovou stopou,“ vysvetľuje členka medzinárodnej poroty Bohunka Koklesová.
foto1

Víťazné dielo v kategórii Bytové domy - Bytové domy Kamence, Etapa 1

Kysucké Nové Mesto
Rok realizácie: 2019-2020
Ateliér: SLLA
Architekti: Michal Sulo, Miriam Lišková
Krajinní architekti: Ján Augustín, Iveta Augustínová
Iné: Jana Nagyová, Boris Rusiňák, Viktória Sabadošová
Foto: SLLA
Tri bytové domy sú prvou etapou pripravovanej obytnej zóny na rozhraní existujúceho mesta, sídliska, rodinných domov, centra mesta a biokoridoru rieky. Masterplan vychádza z predpokladu postupnej realizácie jednotlivých etáp ako samostatných projektov organizovaných do pásov vymedzených ulicami so vstupmi, spoločnými priestormi, vybavenosťou a parkovaním na povrchu zohľadňujúcim ekonomické možnosti regiónu. Zelené koridory sú súčasťou každého pásu, prepájajú nábrežie s existujúcou časťou mesta, aby nová zástavba nebola bariérou medzi mestom a riekou, ale spájajúcim elementom.
Hodnotenie poroty: Prvá etapa rozsiahleho obytného súboru na okraji okresného mesta sa presadila predpokladom dobrého koncepčného riešenia urbanistického celku. Koncept bytových domov vzišiel z architektonicko-urbanistickej súťaže návrhov. Práve súťaž je intenzívnym predpokladom, že následná projektová dokumentácia vo svojej záväznej podobe nevynechá spomínané východiská, ktoré sú podmienkou kvalitného bývania. Tými sú práve väzby, interakcie, prežívania, šance a možnosti mimo hraníc bytu. „Krízu kvality bytovej výstavby spôsobuje niekoľko paralelných javov. Jedným je dlhodobá nenásytnosť trhu, ako na Slovensku, tak aj v Česku, a zároveň stále pomerne nízke nároky zákazníkov v tomto sektore. To vo svojom dôsledku vedie k tomu, že developeri nie sú pod zdravým konkurenčným tlakom a nevytvárajú architektom adekvátny priestor na kvalitnú tvorbu. Znie to možno ako ospravedlnenie architektov, ale obávam sa, že tieto faktory, bohužiaľ, stoja v pozadí tejto situácie,“ zhodnotil člen medzinárodnej poroty, architekt Jakub Cigler.
foto1

Víťazné dielo v kategórii Občianske a priemyselné budovy - Súkromná základná škola Guliver

Banská Štiavnica
Rok realizácie: 2021
Architekti: Richard Murgaš, Martin Lepej, Lukáš Cesnak
Foto: Tomáš Manina, DYNAMEET visual studio
Zložitý priemyselný areál na okraji mesta premenený na obrovské športovisko s jednoduchou blokovou stavbou školy, ktorá vsádza na proporčnosť objemov a čistý detail. Benefit kontaktu s exteriérom a forma tienenia presklenej fasády vytvárajúca hlavný vizuálny zážitok nielen cez deň, ale aj v noci keď sa farebné vnútro školy ukáže verejnosti. Klastre ako unifikované plošné jednotky pokrývajúce potrebu vzdelávacieho procesu a prestávkových aktivít 40-60 žiakov, vzájomne výškovo posunuté o polovicu podlažia a pospájané ramenami pobytového schodiska. Minimalistická telocvičňa s kontaktom na školský dvor posadená na betónovú halu plaveckého bazéna, to všetko zložito napojené na školu...
Hodnotenie poroty: Objekt svojou architektonickou a dizajnérskou kvalitou, ako sa aj samotným prevedením ďaleko presahuje štandardy v oblasti školských stavieb, nielen na Slovensku. Škola v Banskej Štiavnici je nečakanou deklaráciou nevyhnutnosti klásť najvyšší dôraz na kvalitu priestorov pre vzdelávanie a zdravotnú starostlivosť. Porota sa preto zaoberala aj pomerne naliehavou otázkou, koho úlohou je stavať kvalitné školské zariadenia. Taktiež poukázala na absenciu účasti štátu, ktorého povinnosti supluje súkromný investor. „Myslím si, že v tomto prípade sa ukázala veľká priepasť medzi existujúcimi školami na Slovensku a ZŠ Guliver v Banskej Štiavnici. Táto škola nám ukázala, aké dôležité je venovať čas a priestor deťom, vytvoriť im zázemie, ktoré samotné je pre nich inšpiráciou. Je to škola, ktorá zabezpečuje všestranný rozvoj detí, nielen to nevyhnutné pre vzdelanie. A v tom je obrovský rozdiel medzi touto školou a unifikovanými školami so zatvorenými triedami a jednou telocvičňou. Keď si uvedomíte, že na východnom Slovensku sa deti učia v kontajnerových školách, tak Vám je do plaču. Hovoríte si, kto je na Slovensku dôležitejší ako deti? Nikto. V tomto prípade súkromný sektor ukázal štátu, ako sa to má robiť,“ dodáva členka medzinárodnej poroty Bohunka Koklesová.
foto1

Víťazné dielo v kategórii Fenomény architektúry - Hrad Uhrovec - Hospodárska budova

Uhrovec
Rok realizácie: 2020
Ateliér: ô
Architekti: Martin Varga, Martin Kvitkovský, Pavol Paulíny
Foto: Peter Čintalan
Hrad Uhrovec ležiaci vysoko v Strážovských vrchoch a ukrytý mimo všetkých obchodných ciest, je dodnes najzachovalejšou hradnou ruinou na Slovensku. Komplexná obnova neskororenesančnej Hospodárskej budovy na dolnom nádvorí hradu je míľnikom pri jeho ďalšej obnove a zároveň nastavuje nové kritériá pamiatkovej obnovy v našom regióne. Trojpodlažný objekt so zmiešanou funkciou slúži ako výstavný priestor so spoločenskou miestnosťou a ubytovacími kapacitami pre návštevníkov, ako aj ľudí podieľajúcich sa na ďalšej systematickej obnove. Tradičné stavebné materiály, klasické remeselné postupy a množstvo detailov, ktoré sa zdali byť stratené, opäť vnášajú život opustenému komplexu.
Hodnotenie poroty: Hrad Uhrovec je exemplárnym príkladom v prístupe pamiatkovej obnovy, spoločného historického dedičstva. Nasadenie architektov, ako aj celého realizačného tímu, je vnímané ako životné poslanie. Dôsledné poznanie histórie a patričná úcta k pôvodnej architektonickej substancii definujú toto atavistické ľudské snaženie. „Okrem sledovania samotnej architektúry bolo zážitkom aj sledovanie výkladu autorov k svojim prácam. Bez zbytočne prikrášlených slov, okázalosti alebo manifestov hovorili vecne o peripetiách tvorivého a realizačného procesu a z každej vety človek cítil, že príčinou tohto jednoznačného úspechu je spomínaný prístup k zadaniu - nad rámec štandardných povinností, zmluvne dohodnutých vzťahov či honorárových limitov. Podobný efekt často badať v prácach, keď si architekti sami sebe stavajú domy – a sami sú sebe návrhármi, investormi aj manažérmi realizácie. Tu však šlo o stavby s verejným dosahom. Nabáda sa úvaha, či by architekti nemali dostávať viac dôvery, samozrejme aj viac zodpovednosti – možno až za rámec svojej profesie, keď práve v takomto režime sa darí vzniku mimoriadnych diel. To však vo všeobecnosti nejde – v tom je tento jav výnimočný a zaslúži si to iba výnimočný architekt, ktorého overil výnimočný výkon,“ vysvetľuje predseda poroty, architekt Peter Moravčík.
foto1

Víťazné dielo v kategórii Interiér - 1903

Trnava
Rok realizácie: 2021
Ateliér: Kilo / Honč
Foto: Matej Hakár
Povedali sme si, že necháme vyniknúť priestor a budeme pracovať len s ním. Chceme tieto veľké otvorené objemy a ešte väčšie, lebo je to najmä o tom, mať ten vzduch. Vidieť z jednej strany bytu na druhú. Ten pocit otvorenosti, jednoduchosti. Nájsť priestor pre individuality, zážitok, hru,alebo aj pre nič. Je na zamyslenie, čo všetko vlastne potrebujeme. Možno práve to nič a možno len niečo málo viac. Rekonštrukcia v Trnave je o tom. O jednoduchosti, geometrii a gestách, zážitku z priestoru a interakciách, kde je mobiliár viac kulisou a symbolickým dopovedaním. Je to o byte, ľuďoch, láske, vstávaní a zaspávaní, dlhých večeroch a diskusiách pri stole, o jedle, pokoji, deťoch, o pocitoch, o Vás.
Hodnotenie poroty: Hodnota bytu spočíva v jeho odvážnom, ba priam experimentálnom dispozičnom riešení, ktoré nenarušuje vzdušnosť a veľkorysosť vnútorného priestoru. Porota si, nielen pri tomto diele, všimla mimoriadne pozitívny trend - mladé rodiny stále viac spolupracujú s architektmi aj napriek limitom vlastného rozpočtu. Kombinácia invencie, spolupráce a rešpektu dáva základ pre kvalitné architektonické riešenie. „Osobné nasadenie architekta bolo podľa mňa vždy zásadné, nejde o nejakú zmenu úlohy architekta. Vôľa uplatnená zo strany tvorcov ide často proti iným záujmom a energia a nasadenie môžu veci zásadne pomôcť. Je jasné, že pri drobnejších stavbách, kde je priamejší vzťah, sa dohoda hľadá ľahšie. V prípade väčších investícií je veľa záujmov a architekt sa stáva súčasťou širokého tímu,“ rozpráva architekt Štěpán Valouch.
foto1

Víťazné dielo v kategórii Exteriér - Neformálne mo(nu)menty

Bratislava-Petržalka
Rok realizácie: 2020
Ateliér: Kolektív VŠVU
Foto: Šimon Parec
Idea intervencií vznikla v rámci medziodborového projektu Jantárová cesta. V paralele k prastarej obchodnej ceste spájajúcej severnú a južnú Európu obnovujeme spoluprácu na rôznych úrovniach: medzi pedagógmi a študentami architektúry, sochárstva, maliarstva či intermédií, medzi vysokou školou, mestskou samosprávou a miestnymi organizáciami, medzi odbornou a laickou verejnosťou. Výsledkom sú tri kolektívne diela pozdĺž Chorvátskeho ramena. Na jednej strane reagujú na dané situácie v parku v súvislosti s plánovanou električkovou traťou, kým na druhej strane formujú metódy, ktoré každému projektu dovoľujú pracovať s rovnakými pravidlami, avšak s potenciálom iného výsledku na inom mieste.
Hodnotenie poroty: Anonymita medzipriestorov na sídlisku, akási samozrejmosť zanedbanosti a presúvanie zodpovednosti za tento stav na správu mesta stoja za hľadaním a iniciatívou autorov projektu, ktorí sa snažia burcovať, poukazovať na veľký potenciál, ktorý tieto priestory majú pre obývateľnosť mesta. Formou priestorovej akupunktúry odhaľujú to, čo je skryté. Používajú k tomu nájdené materiály potetované časom. Z týchto materiálov vytvárajú nové priestorové vzťahy, doslova pozývajú diváka k interakcii. Mo(nu)menty sú vyhliadkou, ktorá otvára oči tam, kde sú všetci slepí. „Verejný priestor sa ešte stále len učíme formovať a hlavne používať. Podobne ako v prípade architektúry, aj tu zohráva kľúčovú úlohu verejný sektor. Stúpajúci trend architektonicko-urbanistických súťaží dáva priestor na opatrný optimizmus“ vysvetľuje architekt Pavol Šilla, člen medzinárodnej poroty. „Problém vidím v dlhom časovom spektre, ktorý je nutný na realizáciu. Zároveň je krajina médiom, ktorému rozumie ,každý‘. Tak ako v Česku je prístup ku krajine znamením určitej kultúrnej nevyzretosti,“ dodáva člen medzinárodnej poroty, krajinný architekt Vladimír Sitta.
foto1