Jakub Cigler
(Česká republika)
Po absolvovaní Fakulty architektury ČVUT v Prahe pôsobil v Londýne a v roku 1989 založil vlastné štúdio. Ateliér Jakub Cigler Architekti je pokračovaním architektonického štúdia Cigler Marani Architekti, s tradíciou od roku 2001. V súčasnosti vedie vyše šesťdesiatčlenný tím, ktorého realizácie a projekty získali mnoho ocenení nielen doma. Ateliér sa venuje riešeniu urbanistických celkov, kancelárskych budov, rezidenčných objektov, obchodných a hotelových centier ako i objektov verejnej vybavenosti, vrátane interiérov. Projektuje novostavby i rekonštrukcie a vždy sa pritom zaoberá urbanistických riešením a kultiváciou verejného priestoru. Pre jeho tvorbu je charakteristická práca so zelenými plochami. Svoje projekty prezentoval na niekoľkých výstavách. V roku 1992 sa predstavil v Československom pavilóne na benátskom Bienále, v rovnakom roku sa v Prahe konala Neofunkcionalistická výstava architektury. Nasledovala Výstava architektury Mánes v Prahe, Future Systems London , výstava I.F.A Paris Library v Paríži a spomeňme tiež stálu expozíciu v rámci Výstavy české architektury v Národnej galérii v Prahe.
Vladimír Sitta
(Česká republika)
Po absolvovaní štúdia na Mendelovej univerzite v Brne začal pôsobiť ako krajinársky architekt v Československu. V roku 1979 emigroval najskôr do Nemeckej spolkovej republiky a následne do Austrálie, ktorá mu je doteraz druhým domovom. V Austrálii založil s prof. Richardom Wellerom (Penn University) dve medzinárodne pôsobiace štúdiá – Terragram a Room 4.1.3. Obe firmy sú známe svojimi inovatívnymi a idiosynkratickými návrhmi, ktoré získali medzinárodné ocenenia – napr. finále v súťažiach na pamätník teroristického útoku na Pentagon v septembri 2001 (1126 návrhov), pamätník pri príležitosti 200 rokov Francúzskej revolúcie (vyše 700 návrhov) a pamätník obetiam tsunami v Thajsku, ďalej Reconcilliation Place v Canbere a realizovaný pamätník pripomínajúci Battle of Vinegar Hill v Austrálii. Je držiteľom ocenenia Lenné Preis (1981) a ceny prezidenta AILA za prispenie ku kultúre krajinárskej architektúry v Austrálii (1985). Medzi najvýznamnejšie realizované projekty patrí National Museum Australuia v Canbere, privátny polo klub Garangula, Fusionpolis Sky Gardens v Singapore (arch. Kurokawa), Walla Mulla Park v Sydney (ocenený cenou za udržateľnosť). Oba ateliéry sa dovedna podieľali na projektoch vo viac než v 20-tich krajinách. Popri projektoch vo verejnej sfére sú to obzvlášť záhrady, ktoré je možné nájsť vo viac ako 50 zahraničných publikáciách, ako aj príspevky v reláciách Arte Television a BBC. Od konca 2012 pôsobí Sitta na Fakulte architektury ČVUT, kde vedie Ústav krajinárskej architektury. Jeho ateliér kladie dôraz na stieranie hraníc medzi disciplínami ako architektúra, urbanizmus, krajinárska architektúra, design alebo scénografia a na testovanie študentských návrhov na medzinárodnej scéne. Pravidelne sa účastní súťaží, ktoré považuje za terapiu proti demencii.
Štěpán Valouch
(Česká republika)
Pred 15-timi rokmi založil architektonickú kanceláriu ov-a s s Jiřím Opočenským. Od tej doby postavili malé i väčšie domy, vyhrali rad architektonických súťaží. O postavených domoch a ich starnutí vydali k desiatim rokom knihu. Spolkový dům v Slavonicích a sídlo firmy Lasvit boli nominované na cenu Mies van der Rohe. Štěpán Valouch vedie atelier navrhovania na Fakulte architektury ČVUT v Prahe.
Bohunka Koklesová
(Slovenská republika)
Pôsobí na Katedre teórie a dejín umenia Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. Venuje sa výskumnej, publikačnej a kurátorskej činnosti. Je členkou AICA – medzinárodného združenia historikov a kritikov umenia. Vo svojej výskumnej činnosti sa venuje problematike vzťahu umenia a politiky, štúdiu totalitných režimov, umenia a vizuálnej kultúry 40. a 50. rokov 20.storočia. V tejto oblasti publikovala dve monografie V tieni Tretej ríše, oficiálne fotografie slovenského štátu (2009) a Súmrak doby, prelamovaná história, pamäť, fotografia (2018). V rámci kurátorskej činnosti sa venuje súčasnému umeniu a fotografii, pripravila celú radu výstav pre domáce a zahraničné publikum. Je členkou viacerých odborných rád a nadačných inštitúcií podporujúcich rozvoj umenia a kultúry na Slovensku, za svoju prácu získala viacero národných ocenení. Od roku 2019 je rektorkou VŠVU.
Pavol Šilla
(Slovenská republika)
Žije a pôsobí v Prešove. Štúdium architektúry absolvoval na Fakulte umení TUKE v Košiciach. Od roku 2005 je členom prešovského ateliéru zerozero, kde sa spoluautorsky podieľa na jeho tvorbe. Ateliér zerozero má na svojom konte viaceré nominácie a ocenenia, je dvojnásobným laureátom ceny CE ZA AR za projekty rekonštrukcie Kasární Kulturpark v Košiciach a námestia Centrum na Sídlisku III. v Prešove, či laureátom Ceny ARCH a Ceny Dušana Jurkoviča. Od roku 2009 s kolegami pedagogicky pôsobí na Katedre architektúry Fakulty umení TUKE v Košiciach. Malou odbočkou od tvorby zerozero je jeho sólový projekt „Dom pre brata“, ktorý bol v ostatnom roku nominovaný na cenu CE ZA AR.
Juraj Benetin
(Slovenská republika)
Konateľ spoločnosti CompasS s.r.o., vyštudoval Fakultu architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Ešte počas štúdia v roku 2004 založil so spolužiakom Matejom Grébertom a bratom Jánom architektonický ateliér Compass. Za 17 rokov z neho vybudovali jeden z najväčších ateliérov v krajine. Od svojho založenia sa ateliér venuje urbanizmu, architektúre a mestskému rozvoju, primárne väčším polyfunkčným zónam s prevahou bývania, vrátane historických priemyselných areálov. Projekty sú charakteristické citlivým prístupom k verejnému priestoru a snahou o vytvorenie moderného mestského bývania. Juraj tiež pôsobí v hudobnej skupine Korben Dallas.
Igor Marko
(Slovenská republika)
Igor Marko je architekt a urbanista pôsobiaci v Bratislave a Londýne, kde vedie ateliér miestotvorby a mestotvorby Marko&Placemakers. Dlhodobo sa venuje rozvoju miest presahujúc tradičné hranice architektúry a verí, že verejný priestor potrebuje svoj príbeh a ľudí, ktorí ho spoluvytvárajú. Stojí za mnohými transformatívnymi projektami po celom svete, vrátane parku Northala Fields v Londýne, ktorý dostal radu ocenení a stal sa exemplárnym príkladom udržateľnosti s účasťou obyvateľov. V roku 2019 bol Museum of Architecture v Londýne zaradený medzi inovátorov v oblasti mestskej infraštruktúry. Igor Marko vidí úlohu miestotvorcu v prvom rade ako tvorcu, ktorý prináša nové nápady, ale zároveň aj ako sprostredkovateľa, ktorý prepája existujúce procesy a ľudí. V strednej Európe už niekoľko rokov pôsobí ako konzultant a mediátor medzi mestom, privátnym sektorom a občianskymi iniciatívami. Do verejného diskurzu o rozvoji mesta prináša dlhoročné praktické skúsenosti a inovatívne metodológie. Usmerňuje vízie významných projektov rozvoja mesta ako napríklad transformácia územia Vydrice v centre Bratislavy a je spoluautorom masterplanu novej Florenc v Prahe. Popri odbornej konzultácii prednáša na rade medzinárodných konferencií ako napríklad Changwon Ecocity v Južnej Kórei, Európsky ekonomický kongres v Katowiciach alebo reSITE v Prahe. Taktiež sa podieľa na edukatívnych iniciatívach pre akademické inštitúcie ako Stadslab European Urban Design Laboratory, Architectural Association a London School of Architecture.
